Táto internetová stránka používa technológiu cookies. Bližšie informácie o súboroch cookies nájdete v sekcii webstránky Cookies.

Viac
 

Informácia-metodické usmernenie

 06.11.2019

1
Metodické usmernenie k zákonu č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov
Úrad vlády Slovenskej republiky (ďalej len „úrad vlády“) podľa § 7a ods. 1 zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 184/1999 Z. z.“) v spolupráci s odbornou komisiou1 na aplikáciu zákona o jazykoch národnostných menšín vydáva nasledovné metodické usmernenie k zákonu č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov (ďalej len „metodické usmernenie“):
Čl. I
Účel a rozsah použitia metodického usmernenia
1. Účelom metodického usmernenia je poskytnúť súhrnné informácie a metodické odporúčania spojené s používaním jazykov národnostných menšín najmä pre:
a) občanov Slovenskej republiky (ďalej aj ako „SR“), ktorí sú osobami patriacimi k národnostným menšinám;
b) miestne orgány štátnej správy so sídlom v obci, v ktorej sa podľa zákona č. 184/1999 Z. z. používa jazyk národnostnej menšiny;
c) orgány územnej samosprávy so sídlom v obci, v ktorej sa podľa zákona č. 184/1999 Z. z. používa jazyk národnostnej menšiny;
d) právnické osoby zriadené územnou samosprávou v obci, v ktorej sa podľa zákona č. 184/1999 Z. z. používa jazyk národnostnej menšiny;
e) organizačné zložky bezpečnostných a záchranných zborov v obci, v ktorej sa podľa zákona č. 184/1999 Z. z. používa jazyk národnostnej menšiny;
f) podnikateľské subjekty v zmysle § 2 ods. 2 písm. a) až d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.
2. Metodické usmernenie plní v podľa § 7a ods. 1 zákona č. 184/1999 Z. z. úlohu praktickej príručky pri riešení konkrétnych otázok z aplikačnej praxe zákona č. 184/1999 Z. z., podľa ktorého úrad vlády poskytuje odbornú a metodickú pomoc orgánom verejnej správy a organizačným zložkám bezpečnostných a záchranných zborov pri vykonávaní tohto zákona.
3. Pod pojmom „odborná a metodická pomoc“ sa rozumie činnosť úradu vlády vykonávaná s cieľom napomáhať vykonávanie zákona č. 184/1999 Z. z.
4. Tam, kde sa v ustanoveniach tohto metodického usmernenia používa označenie osoby v mužskom rode, primerane a podľa vhodnosti sa tým má na mysli aj označenie osoby v ženskom rode.
Čl. II
Predmet a členenie zákona č. 184/1999 Z. z.
1. Predmetom zákona č. 184/1999 Z. z. je stanovenie podmienok používania jazyka národnostnej menšiny v úradnom styku a v oblastiach upravených týmto zákonom.
1 Odborná komisia pre aplikáciu zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín, ktorá bola zriadená Úradom vlády SR podľa §7a ods. 1 zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín 14. decembra 2012.
2
2. Zákon č. 184/1999 Z. z. sa člení nasledovne:
- § 1 ods. 1 ̶ vymedzenie osobnej pôsobnosti zákona a účelu zákona;
- § 1 ods. 2 ̶ vymedzenie pojmu jazyk národnostnej menšiny;
- § 2 ̶ používanie jazyka národnostnej menšiny v úradnom styku;
- § 3 ods. 1 a 2 ̶ používanie jazyka národnostnej menšiny na rokovaní orgánov verejnej správy;
- § 3 ods. 3 ̶ používanie jazyka národnostnej menšiny pri vedení kroniky obce;
- § 3 ods. 4 ̶ používanie jazyka národnostnej menšiny v úradnej agende;
- § 4 ̶ označenia v jazyku národnostnej menšiny;
- § 4a ̶ miestne referendum o zmene označenia obce;
- § 5 ods. 1 a 2 ̶ používanie jazyka národnostnej menšiny v konaní pred súdmi a v oblastiach predškolskej výchovy, základných škôl, stredných škôl a kultúry;
- § 5 ods. 3 ̶ používanie jazyka národnostnej menšiny v zdravotníckych zariadeniach a zariadeniach sociálnych služieb alebo zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately;
- § 5a ̶ informovanie verejnosti v jazyku národnostnej menšiny;
- § 5b ̶ rozširovanie a prijímanie informácií v jazyku národnostnej menšiny;
- § 7 ods. 1 a 2 ̶ používanie jazyka národnostnej menšiny orgánmi verejnej správy a ich povinnosti;
- § 7 ods. 3 ̶ používanie jazyka národnostnej menšiny v služobnom styku v obecnej polícii;
- § 7 ods. 4 ̶ používanie jazyka národnostnej menšiny pri komunikácii s príslušníkmi ozbrojených síl SR, ozbrojených bezpečnostných zborov, iných ozbrojených zborov, Hasičského a záchranného zboru a obecnej polície;
- § 7a ̶ právomoci úradu vlády v oblasti používania jazykov národnostných menšín;
- § 7b ̶ správne delikty v oblasti používania jazyka národnostnej menšiny;
- § 7c a § 7d ̶ spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia;
- § 8 a 8a ̶ zrušovacie ustanovenia.
Čl. III
Vzťahy k iným právnym predpisom
1. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ustanovuje:
- v čl. 6 ods. 2, že „Používanie iných jazykov než štátneho jazyka v úradnom styku ustanoví zákon“;
- v čl. 34 ods. 1, že „Občanom tvoriacim v SR národnostné menšiny alebo etnické skupiny sa zaručuje všestranný rozvoj, najmä právo spoločne s inými príslušníkmi národnostnej menšiny alebo skupiny rozvíjať vlastnú kultúru, právo rozširovať a prijímať informácie v ich materinskom jazyku, združovať sa v národnostných združeniach, zakladať a udržiavať vzdelávacie a kultúrne inštitúcie. Podrobnosti ustanoví zákon.“;
- v čl. 34 ods. 2 písm. a) až c), že „Občanom patriacim k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám sa za podmienok ustanovených zákonom zaručuje okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka aj právo na vzdelanie v ich jazyku, právo používať ich jazyk v úradnom styku a právo zúčastňovať sa na riešení vecí týkajúcich sa národnostných menšín a etnických skupín“.
Zákonom v zmysle čl. 6 ods. 2 a čl. 34 ods. 1 ústavy sa rozumie zákon č. 184/1999 Z. z.
3
2. K medzinárodným zmluvám, ktorými je SR viazaná patrí v oblasti postavenia a práv príslušníkov národnostných menšín najmä:
- Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR č. 160/1998 Z. z.);
- Európska charta regionálnych alebo menšinových jazykov (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR č. 588/2001 Z. z.) (ďalej aj ako „jazyková charta“);
- Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (vyhláška Ministerstva zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.).
3. Ústava v čl. 6 ods. 1 ustanovuje, že „Na území Slovenskej republiky je štátnym jazykom slovenský jazyk.“ Používanie štátneho jazyka SR upravuje zákon č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnom jazyku“). Podľa § 1 ods. 2 zákona o štátnom jazyku má štátny jazyk prednosť pred ostatnými jazykmi používanými na území SR. Vzťah štátneho jazyka a iných jazykov upravujú ďalšie jednotlivé ustanovenia zákona o štátnom jazyku.
4. Podľa § 1 ods. 4 zákona o štátnom jazyku sa na používanie jazykov národnostných menšín a etnických skupín vzťahujú osobitné predpisy2, ak tento zákon neustanovuje inak. To znamená, že ak zákon o štátnom jazyku ustanovuje, že používanie jazyka národnostnej menšiny v danej oblasti upravuje osobitný zákon, postupuje sa podľa tohto osobitného zákona.
5. Vzťah štátneho jazyka a iných jazykov upravujú aj ďalšie ustanovenia zákona o štátnom jazyku napríklad § 3 ods. 2 písm. a) zákona o štátnom jazyku, ktorý odkazuje na osobitné predpisy: „V štátnom jazyku sa vydávajú zákony, nariadenia vlády a ostatné všeobecné záväzné právne predpisy vrátane predpisov orgánov územnej samosprávy, rozhodnutia a iné verejné listiny; tým nie je dotknuté používanie jazykov národnostných menšín a používanie cudzích jazykov podľa osobitných predpisov“.
6. Oblasť používania jazykov národnostných menšín upravujú ďalšie osobitné zákony, na ktoré odkazuje zákon o štátnom jazyku. Sumár takýchto osobitných zákonov je uvedený v tabuľke č. 1.
2 Napríklad:
- § 155 ods.1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok;
- zákon č. 191/1994 Z. z. o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín (novela zákona č. 184/1999 Z. z. účinná od 1. júla 2011, zrušila zákon č. 191/1994 Z. z. o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín (tzv. tabuľový zákon), ktorý obsahoval zoznam označení obcí v jazykoch národnostných menšín. Používanie označení obcí v jazykoch národnostných menšín upravuje od 1. júla 2011 zákon č. 184/1999 Z. z. a od 1. januára 2012 nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 221/1999 Z. z., ktorým sa vydáva zoznam obcí, v ktorých občania Slovenskej republiky patriaci k národnostnej menšine tvoria najmenej 20 % obyvateľstva v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 534/2011 Z. z. Predmetnou novelou nariadenia vlády č. 221/1999 Z. z. sa k jednotlivým názvom obcí pripojili ich označenia v jazykoch národnostných menšín. Tým sa ustanovil nový oficiálny zoznam označení obcí v jazykoch národnostných menšín);
- zákon č. 184/1999 Z. z.;
- § 5 ods. 1 písm. g) zákona č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov; § 2 ods. 20 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok;
- § 2 ods. 2 zákona č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon);
- § 11 ods. 2, § 12 ods. 3 a § 18 ods. 3 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
4
Tabuľka č. 1: Sumár ustanovení zákona o štátnom jazyku vrátane odkazov na osobitné predpisy
Ustanovenie zákona o štátnom jazyku
Oblasť
Odkaz na osobitný predpis
§ 1 ods. 4 Používanie jazykov národnostných menšín a etnických skupín Napríklad zákon č. 184/1999 Z. z. § 5 ods. 1 písm. g) zákona č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 2 ods. 20 Trestného poriadku, § 2 ods. 2 zákona č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon), § 11 ods. 2, § 12 ods. 3 a § 18 ods. 3 zákona č. 245/2008 Z. z. školského zákona
§ 3 ods. 1 Úradný styk Zákon č. 184/1999 Z. z.
§ 3 ods. 2 písm. a) Vydávanie predpisov orgánov územnej samosprávy, rozhodnutí a iných verejných listín Napríklad zákon č. 184/1999 Z. z., školský zákon
§ 3 ods. 2 písm. b) Rokovania v orgánoch a právnických osobách § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 184/1999 Z. z.
§ 3 ods. 2 písm. c) Úradná agenda Zákon č. 184/1999 Z. z.
§ 3 ods. 2 písm. d) Vedenie kroniky obcí § 3 ods. 3 zákona č. 184/1999 Z. z.
§ 3 ods. 3 Informačné systémy Napríklad § 3 ods. 6 zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 24/2007 Z. z.
§ 3 ods. 5 Používanie mena a priezviska § 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 300/1993 Z. z. v znení zákona č. 344/2007 Z. z.
§ 3a Používanie geografických názvov Zákon č. 184/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 4 ods. 1 Vyučovací jazyk a skúšobný jazyk Uvedené ustanovenie neodkazuje na osobitný predpis
§ 4 ods. 3
Pedagogická dokumentácia § 12 ods. 5 a § 11 ods. 2 zákona č. 245/2008 Z. z.
§ 4 ods. 4 Vydávanie a používanie učebníc a učebných textov § 13 zákona č. 245/2008 Z. z.
§ 5 ods. 1 Vysielanie rozhlasovej a televíznej programovej služby § 3 písm. i) zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii
5
a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov, § 5 ods. 1 písm. b), g) a m) zákona č. 532/2010 Z. z., o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 17 ods. 5 zákona č. 343/2007 Z. z. o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (audiovizuálny zákon)
§ 5 ods. 2 Vysielanie audiovizuálnych diel určených maloletým do 12 rokov Uvedené ustanovenie neodkazuje na osobitný predpis
§ 5 ods. 3 Licencia na vysielanie programovej služby § 47 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov. § 27 zákona č. 220/2007 Z. z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o digitálnom vysielaní) v znení zákona č. 373/2013 Z. z.
§ 5 ods. 5
Periodická tlač, agentúrne spravodajstvo, neperiodická publikácia § 2 ods. 8 zákona č. 212/1997 Z. z. o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel a zákon č. 184/1999 Z. z.
§ 5 ods. 6
Príležitostné tlačoviny určené pre verejnosť na kultúrne účely, katalógy galérií, múzeí, knižníc, programy kín, divadiel, koncertov a ostatných kultúrnych podujatí Uvedené ustanovenie neodkazuje na osobitný predpis
§ 5 ods. 7
Kultúrne a výchovno-vzdelávacie podujatia Uvedené ustanovenie neodkazuje na osobitný predpis
§ 5 ods. 8 Nápisy na pamätníkoch, pomníkoch § 2 ods. 2 zákona č. 184/1999
6
a pamätných tabuliach Z. z.
§ 7 ods. 2 Súdne konanie, správne konanie a konanie pred orgánmi činnými v trestnom konaní Napríklad § 155 ods. 1 Civilného sporového poriadku, zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 2 ods. 20 Trestného poriadku
§ 8 ods. 2 Písomné právne úkony v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu3 Uvedené ustanovenie neodkazuje na osobitný predpis
§ 8 ods. 3 Účtovníctvo, vyhotovovanie účtovnej závierky, technickej dokumentácie, stanov združení, spolkov, politických strán, politických hnutí a obchodných spoločností Uvedené ustanovenie neodkazuje na osobitný predpis
§ 8 ods. 4 Komunikácia personálu zdravotníckych zariadení a zariadení sociálnych služieb § 2 ods. 2 zákona č. 184/1999 Z. z.
§ 8 ods. 5 Zmluvy upravujúce záväzkové vzťahy Uvedené ustanovenie neodkazuje na osobitný predpis
§ 8 ods. 6 Nápisy, reklamy a oznamy určených na informovanie verejnosti § 2 ods. 2 zákona č. 184/1999 Z. z.
7. Pravidlá používania jazyka národnostnej menšiny v úradnom styku okrem zákona č. 184/1999 Z. z. a zákona o štátnom jazyku upravujú aj ďalšie právne predpisy v nadväznosti na medzinárodné dohody, ktorými je SR viazaná, ako aj osobitné zákony. Sumár osobitných zákonov a oblastí, ktorých sa týkajú je uvedený v tabuľke č. 2.
Tabuľka č. 2: Sumár osobitných zákonov a oblastí, ktorých sa tieto zákony týkajú
Ustanovenie a názov právneho predpisu
Oblasť
§ 155 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
Občianske súdne konanie
§ 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok
Občianske súdne konanie
§ 54 ods. 1 a 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok
Občianske súdne konanie
§ 5 ods. 1 písm. g) zákona č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Vysielanie Rozhlasu a televízie Slovenska
3 V § 8 ods. 2 zákona o štátnom jazyku priamo upravuje používanie iných jazykov (t. j. aj menšinových jazykov): „Písomné právne úkony v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu sa vyhotovujú v štátnom jazyku; popri znení v štátnom jazyku sa môže vyhotoviť aj obsahovo totožné znenie v inom jazyku.“
7
§ 2 ods. 20 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok
Trestné konanie
§ 2 ods. 2 zákona č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon)
Periodická tlač
§ 11 ods. 2, § 12 ods. 3 a § 18 ods. 3 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Školstvo
§ 5 ods. 1 písm. e) zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností
Postavenie cirkví
§ 23 zákona NR SR č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov
Konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky
§ 2 ods. 1 zákona NR SR č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov
Používanie mena a priezviska
§ 16 a § 19 ods. 3 a 4 zákona NR SR č. 154/1994 Z. z. o matrikách v znení neskorších predpisov
Používanie mena a priezviska v matrikách
§ 2 ods. 8 zákona č. 212/1997 Z. z. o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel
Povinné výtlačky periodických a neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel
§ 6 ods. 5 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií)
Slobodný prístup k informáciám
§ 3 písm. k) bod 5, § 6a ods. 1 písm. j) bod 5, § 16 ods. 3 písm. e), zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách
Vysielanie v jazykoch národnostných menšín
Zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Voľby4
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov
Správne konanie
Čl. IV
Základné pojmy zákona č. 184/1999 Z. z.
1. Občan Slovenskej republiky
Zákon č. 184/1999 Z. z. priznáva právo na používanie jazyka národnostnej menšiny občanovi SR5 (§ 1 ods. 1), ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine.
4 Zákon č. 180/2014 Z. z. upravuje podmienky výkonu volebného práva a organizáciu volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb do Európskeho parlamentu, volieb prezidenta Slovenskej republiky, ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, volieb do orgánov územnej samosprávy a spôsob vykonania referenda vyhláseného podľa článku 93 až 99 ústavy.
5 čl. 51 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky a zákon č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
8
2. Príslušnosť k národnostnej menšine
Podľa čl. 12 ods. 3 ústavy má každý právo slobodne rozhodovať o svojej národnosti. Zakazuje sa akékoľvek ovplyvňovanie tohto rozhodovania a všetky spôsoby nátlaku smerujúce k odnárodňovaniu. Podľa čl. 33 ústavy nesmie byť príslušnosť ku ktorejkoľvek národnostnej menšine alebo etnickej skupine nikomu na ujmu. Uplatňovanie práva na používanie jazyka národnostnej menšiny predpokladá príslušnosť občana k národnostnej menšine, pričom každý občan má právo rozhodovať o svojej národnosti na základe vlastnej vôle.
3. Jazyk národnostnej menšiny
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 184/1999 Z. z. sa jazykom národnostnej menšiny na účely tohto zákona rozumie kodifikovaný alebo štandardizovaný jazyk tradične používaný na území SR jej občanmi patriacimi k národnostnej menšine, ktorý je odlišný od štátneho jazyka; jazykom národnostnej menšiny je bulharský jazyk, český jazyk, chorvátsky jazyk, maďarský jazyk, nemecký jazyk, poľský jazyk, rómsky jazyk, rusínsky jazyk a ukrajinský jazyk.
Výpočet jazykov národnostných menšín je totožný s výpočtom vo vyhlásení, ktoré SR urobila pri uložení ratifikačnej listiny k Európskej charte regionálnych alebo menšinových jazykov a je plne v súlade s týmto medzinárodným dokumentom a ktorý je uvedený v Oznámení č. 588/2001 Ministerstva zahraničných vecí SR. V súlade s oznámením sú podľa článku 3 ods. 1 charty „regionálnymi alebo menšinovými jazykmi“ v SR jazyky: bulharský, český, chorvátsky, maďarský, nemecký, poľský, rómsky, rusínsky a ukrajinský6. V roku 2015 bola listom stáleho predstaviteľa SR pri Rade Európy notifikovaná generálnemu tajomníkovi Rady Európy informácia o uznaní ruského jazyka a srbského jazyka za menšinové jazyky v SR v zmysle časti II jazykovej charty7.
Nariadenie vlády SR č. 221/1999 Z. z., ktorým sa vydáva zoznam obcí, v ktorých občania SR patriaci k národnostnej menšine tvoria najmenej 20 % obyvateľstva (ďalej len „nariadenie č. 221/1999 Z. z.) vymenúva v súlade s výsledkami Sčítania obyvateľov, domov a bytov z roku 1991 obce, ktoré spĺňajú tieto kritériá vo vzťahu k:
- maďarskej národnostnej menšine;
- ukrajinskej národnostnej menšine;
- rusínskej národnostnej menšine;
- rómskej národnostnej menšine a
- nemeckej národnostnej menšine.
V zmysle § 2 ods. 9 zákona č. 184/1999 Z. z. používanie českého jazyka upravuje § 3 ods. 4 zákona o štátnom jazyku8.
6 Parlamentná tlač č. 918/2001 Návrh na vyslovenie súhlasu NR SR s Európskou chartou regionálnych alebo menšinových jazykov.
7 Na základe návrhu zástupcu srbskej národnostnej menšiny a zástupcu ruskej národnostnej menšiny Výbor pre národnostné menšiny a etnické skupiny inicioval proces uznania ruského a srbského jazyka za menšinové jazyky v Slovenskej republike v zmysle jazykovej charty, ktorý prostredníctvom Úradu splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny viedol k úspešnej finalizácii celého procesu. V tejto súvislosti bola uznesením vlády SR č. 618/2015 uložená úloha podpredsedovi vlády a ministrovi zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky notifikovať generálnemu tajomníkovi Rady Európy uznanie ruského jazyka a srbského jazyka za menšinové jazyky v Slovenskej republike v zmysle časti II jazykovej charty. Informácia o uznaní ruského jazyka a srbského jazyka za menšinové jazyky v Slovenskej republike v zmysle časti II jazykovej charty bola v zmysle uvedeného uznesenia notifikovaná generálnemu tajomníkovi Rady Európy listom stáleho predstaviteľa SR pri Rade Európy 25. novembra 2015. Vyhlásenie Slovenskej republiky bolo zaregistrované Sekretariátom generálneho tajomníka Rady Európy 27. novembra 2015. Pozri: http://www.coe.int/en/web/conventions/search-on-treaties/-/conventions/treaty/148/declarations.
8 „Fyzická osoba a právnická osoba v úradnom styku s orgánom podľa odseku 1 a v úradnom styku s právnickou osobou podľa odseku 1 používa štátny jazyk, ak tento zákon, osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, neustanovuje inak. Osoba, ktorej materinským jazykom je jazyk spĺňajúci požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka, môže v úradnom styku s
9
4. Kodifikovaný jazyk
Jazykom národnostnej menšiny sa na účely zákona č. 184/1999 Z. z. rozumie kodifikovaný alebo štandardizovaný jazyk tradične používaný na území SR jej občanmi patriacimi k národnostnej menšine, ktorý je odlišný od štátneho jazyka. Kodifikovaný jazyk je vedecké poznanie normy spisovného jazyka, ktoré je zachytené v príručkách a prijímané používateľmi jazyka v istom období ako záväzné9.
Povinné subjekty používajú spravidla kodifikovanú podobu jazyka10. Občania patriaci k národnostným menšinám používajú jazyky národnostných menšín v podobe tradične používanej na území SR. Použitie nespisovných jazykových prostriedkov alebo použitie iných (napríklad slovenských) prvkov v kontexte jazyka národnostnej menšiny však nevylučuje, aby sa komunikácia považovala za komunikáciu v jazyku národnostnej menšiny.
5. Štandardizovaný jazyk
Okrem kodifikovaného jazyka zákon č. 184/1999 Z. z. uvádza aj štandardizovaný jazyk. Nie všetky jazyky v SR, ktoré uvádza zákona č. 184/1999 Z. z., majú kodifikovanú podobu. To sa vzťahuje najmä na rómsky jazyk, ktorý bol štandardizovaný 29. júna 2008 v Bratislave. V rámci procesu štandardizácie bola pri Úrade splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity koncom roka 1999 zriadená Koordinačná rada pre rómsky jazyk a literatúru pri Katedre rómskej kultúry Univerzity Konštantína filozofa v Nitre, ktorá postupne za účasti ďalších expertov pripravila štandardizáciu rómskeho jazyka na základe východoslovenskej rómčiny.
V súlade so zákonom č. 184/1999 Z. z., ak je k dispozícii štandardizovaná podoba menšinového jazyka, používa sa spravidla táto štandardizovaná podoba.
6. Štátny jazyk
Podľa čl. 6 ods. 1 ústavy a § 1 ods. 1 zákona o štátnom jazyku je štátnym jazykom na území SR slovenský jazyk. Podľa § 1 ods. 4 zákona o štátnom jazyku sa na používanie jazykov národnostných menšín a etnických skupín vzťahujú osobitné predpisy, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 11 zákona o štátnom jazyku, štátnym jazykom sa rozumie slovenský jazyk v kodifikovanej podobe podľa § 2 ods. 2; tým sa nevylučuje používanie inojazyčných nových odborných pojmov, termínov alebo pomenovaní nových skutočností, na ktoré sa ešte neustálil a nekodifikoval v štátnom jazyku vhodný rovnocenný výraz, ako aj používanie nespisovných jazykových prostriedkov, ak ide o ich funkčné využitie, najmä v umeleckej tvorbe a v publicistike. Podľa § 2 ods. 2 zákona o štátnom jazyku, kodifikovanú podobu štátneho jazyka na podnet odborných slovakistických výskumných pracovísk a odborníkov v oblasti štátneho jazyka schvaľuje a zverejňuje Ministerstvo kultúry SR na svojom webovom sídle.
7. Úradný styk
orgánom podľa odseku 1 a v úradnom styku s právnickou osobou podľa odseku 1 používať svoj materinský jazyk. Orgány a právnické osoby podľa odseku 1 sú povinné prijať listinu v jazyku spĺňajúcom požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka, ak ide o listinu vydanú alebo overenú príslušnými orgánmi Českej republiky.“
9 Pozri: http://slovniky.juls.savba.sk, výsledky hľadania pre pojem „kodifikácia“ v kontexte lingvistiky.
10 Ide napríklad o jazyky tých národnostných menšín s materskou krajinou, ktoré disponujú kodifikovanou podobou jazyka, teda o maďarský, ukrajinský a nemecký jazyk. Rovnako rusínsky jazyk má svoju kodifikovanú podobu, keďže 27. januára 1995 sa v Bratislave uskutočnil akt kodifikácie rusínskeho spisovného jazyka na Slovensku (Plišková Anna: Rusínsky jazyk na Slovensku: náčrt vývoja a súčasné problémy. Metodicko-pedagogické centrum v Prešove. 2007. Dostupné na: http://www.unipo.sk/public/media/11525/Rusinsky_jazyk_na_Slovensku.pdf).
10
Úradným stykom sa rozumie súhrn činností a úkonov štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, územnou samosprávou zriadených právnických osôb, zamestnancov a štátnych zamestnancov týchto orgánov a právnických osôb, príslušníkov ozbrojených síl SR, ozbrojených bezpečnostných zborov, iných ozbrojených zborov a hasičských jednotiek pri výkone ich úradných povinností, pri ústnej alebo písomnej komunikácii s občanmi a pri vybavovaní úradných vecí.
Zákon č. 184/1999 Z. z. v § 2 ods. 3 rozlišuje medzi ústnym úradným stykom a písomným úradným stykom. Ústnym úradným stykom sa rozumie napríklad ústne podanie, ústne požiadanie o informáciu, výpoveď v rámci správneho konania. Ústny úradný styk môže prebiehať osobne alebo telefonicky. Písomným úradným stykom sa rozumie predloženie podaní, dôkazov alebo iných listín orgánu verejnej správy, ako aj odpoveď orgánu verejnej správy podaná písomne, vo forme verejnej listiny alebo iného dokumentu. Za písomnú komunikáciu sa považuje aj komunikácia faxom, e-mailom, telefaxom alebo telegraficky (bez ohľadu na to, či takéto podanie treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice).
8. Úradná agenda
Úradnou agendou sa rozumie súhrn administratívnych úkonov a materiálov týkajúcich sa úradnej činnosti orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy a samosprávou zriadených právnických osôb. Do úradnej agendy v zmysle § 3 ods. 4 zákona č. 184/1999 Z. z. patria najmä zápisnice, uznesenia, štatistiky, evidencie, úradné záznamy, bilancie, informácie určené pre verejnosť a agenda cirkví a náboženských spoločností určená pre verejnosť, okrem matriky.
9. Orgán verejnej správy
Zákon č. 184/1999 Z. z. ustanovuje povinnosti v oblasti používania jazykov národnostných menšín pre orgány verejnej správy v obciach vymedzených zákonom č. 184/1999 Z. z. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 184/1999 Z. z. sa za orgány verejnej správy považujú orgány miestnej štátnej správy, orgány územnej samosprávy a územnou samosprávou zriadené právnické osoby. Za orgány miestnej štátnej správy sa považujú tie orgány, o ktorých osobitný zákon ustanovuje, že vykonávajú štátnu správu, pričom nejde o ústredné orgány štátnej správy alebo o orgány štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou.
Zákon č. 184/1999 Z. z. neodvodzuje právo občanov SR patriacich k národnostnej menšine používať jazyk národnostnej menšiny pred orgánom miestnej štátnej správy od miesta sídla príslušného orgánu, ale od miesta komunikácie. Ak je miestom komunikácie obec, ktorá sa nachádza v zozname uvedenom v nariadení č. 221/1999 Z. z. právo v súlade s § 2 ods. 3 zákona č. 184/1999 Z. z. používať v písomnej a ústnej komunikácii jazyk národnostnej menšiny a orgán verejnej správy, ktorý je adresátom komunikácie, je tiež povinný postupovať v súlade s § 2 ods. 3 zákona č. 184/1999 Z. z.
Z uvedeného vyplýva, že ak sa organizačná zložka orgánu štátnej správy nachádza v obci, ktorá je uvedená v zozname podľa nariadenia č. 221/1999 Z. z., považuje sa za orgán verejnej správy podľa § 2 ods. 3 zákona č. 184/1999 Z. z.11
V súčinnosti s Ministerstvom vnútra SR, Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Ministerstvom financií SR v spolupráci s Finančným riaditeľstvom SR, Ministerstvom zdravotníctva SR a Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR boli identifikované orgány štátnej správy a ich organizačné zložky, v ktorých sa popri štátnom jazyku v úradnom styku používa i jazyk národnostnej menšiny. Ide o 13 okresných úradov, 16 daňových úradov, 6 colných úradov, 23 úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, 8 regionálnych veterinárnych a
11 Pozri: http://www.narodnostnemensiny.gov.sk/spravy-a-koncepcne-materialy/ časť Správa o stave používania jazykov národnostných menšín na území Slovenskej republiky za obdobie rokov 2015 - 2016
11
potravinových správ, 6 regionálnych úradov verejného zdravotníctva a 5 štátnych archívov (podrobný zoznam je uvedený v prílohe č. 1).
V súlade s § 2 ods. 6 zákona č. 184/1999 Z. z. sa označenie orgánu verejnej správy umiestnené na budovách v obci, ktorá sa nachádza v nariadení č. 221/1999 Z. z. uvádza popri štátnom jazyku aj v jazyku národnostnej menšiny. Zároveň podľa § 4 ods. 1 tohto zákona sa popri názve obce v štátnom jazyku uvádza aj označenie obce v jazyku národnostnej menšiny na budovách orgánov verejnej správy. Označenia jednotlivých orgánov verejnej správy, na ktoré sa táto povinnosť vzťahuje, sú uvedené v prílohe č. 1 tohto metodického usmernenia. Odborné terminologické slovníky zverejnené na webovom sídle splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny obsahujú aj preklady názvov niektorých orgánov verejnej správy.
10. Obec
Obec je samostatný územný samosprávny a správny celok SR; združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt. Obec je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami12. Obec zriaďuje, zrušuje, rozdeľuje alebo obce zlučuje vláda nariadením. Rozhodnúť o tom možno iba so súhlasom obce a na základe stanoviska okresného úradu v sídle kraja, v ktorého územnom obvode sa obec nachádza13.
V zmysle § 1a ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov a § 2 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 401/1990 Zb. o meste Košice v znení neskorších predpisov sa vo vymedzenom rozsahu za obec považuje aj mestská časť hlavného mesta SR Bratislava a mestská časť mesta Košice.
11. Právnická osoba zriadená územnou samosprávou
Právnickou osobou zriadenou územnou samosprávou sa rozumie rozpočtová organizácia a príspevková organizácia. Používanie jazyka národnostnej menšiny právnickými osobami, pôsobiacimi v oblasti predškolskej výchovy, základných škôl, stredných škôl a kultúry podľa § 5 ods. 2 zákona č. 184/1999 Z. z., ako aj právnickými osobami v oblasti zdravotníckych, sociálnych služieb a sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, upravujú osobitné zákony.
12. Fyzická osoba – podnikateľ
V zmysle § 2 zákona č. 455/1991 Z. z. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) sa živnosťou rozumie sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, s cieľom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených týmto zákonom. Podľa § 5 tohto zákona môže živnosť prevádzkovať fyzická osoba (živnostník), ak splní podmienky ustanovené týmto zákonom. Na účely tohto zákona sa slovenskou fyzickou osobou rozumie fyzická osoba s bydliskom, ktorým treba rozumieť trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
13. Podanie
Podaním sa rozumie úkon občana smerujúci k orgánu verejnej správy v určitej úradnej veci. Podaním sa môže konanie začínať a podanie možno podať aj v rámci prebiehajúceho konania. Náležitosti podania upravuje všeobecný predpis o správnom konaní14 alebo osobitné zákony.
Napríklad, ak občan SR začne konanie vo veci zmeny mena či priezviska, postupuje v zmysle zákona o matrikách. V prípade založenia, zrušenia alebo prerušenia živnosti sa postupuje
12 § 1 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.
13 § 2 ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.
14 § 19 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.
12
v súlade so živnostenským zákonom, pri predkladaní žiadosti o povolenie stavby sa postupuje v zmysle stavebného zákona atď.15
14. Odpoveď na podanie
Odpoveď na podanie je úkon orgánu verejnej správy v následnej komunikácii s občanom, ktorý je reakciou na podanie občana. Odpoveďou na podanie nie je len odpoveď, ktorou sa vec vybaví, ale aj všetky priebežné úkony orgánu verejnej správy v komunikácii s občanom. Odpoveď na podanie môže byť ústna alebo písomná.
15. Verejná listina
Verejnou listinou sa rozumie písomnosť vydaná na základe zákona štátnym orgánom alebo iným orgánom verejnej moci v rámci jeho pôsobnosti, ktorá zakladá, mení alebo ruší práva alebo povinnosti alebo osvedčuje ich vznik, zmenu alebo zánik, alebo osvedčuje totožnosť osoby alebo veci, ich stav, vlastnosti alebo spôsobilosť alebo právom chránené záujmy16, ako aj listina, ktorá je osobitným predpisom vyhlásená za verejnú17.
Za verejné listiny sa považujú napríklad rozhodnutia vydané v správnom konaní, občianske preukazy, cestovné pasy, doklady o získanom vzdelaní, ale aj ďalšie úradné dokumenty vydávané orgánmi verejnej správy, napríklad stavebné povolenie, potvrdenie o trvalom pobyte, ako aj rôzne iné potvrdenia, povolenia, oprávnenia, vyhlásenia, vyjadrenia, osvedčenia, preukazy a podobne.
16. Rovnopis
Rovnopis je jeden z viacerých exemplárov tej istej listiny, ktorý má všetky náležitosti ako ostatné exempláre a má rovnakú právnu relevanciu ako ostatné exempláre tejto listiny.
17. Úradný formulár
Úradným formulárom podľa zákona č. 184/1999 Z. z. o sa rozumie dokument – nevyplnené tlačivo, blanketa – pripravený orgánom verejnej správy, do ktorého potrebné údaje vyplní občan SR. Úradný formulár môže byť pripravovaný centrálne – ústredným orgánom štátnej správy a distribuovaný orgánom miestnej štátnej správy alebo priamo orgánom verejnej správy. Vzor úradného formulára môže byť určený všeobecne záväzným právnym predpisom alebo priamo orgánom verejnej správy.
18. Účastníci konania a osoby zúčastnené na konaní
Osoby zúčastnené na konaní sú účastníci konania, zúčastnené osoby a iné osoby, ktorých sa konanie týka. V osobitnom prípade môže ísť o správne konanie. V zmysle druhej časti tretieho oddielu (§ 14 až 15a) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „správny poriadok“), účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojích právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.
15 Napríklad zákon č. 154/1994 Z. z. o matrikách, zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon), zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)
16 § 131 ods. 4 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.
17 Napríklad zákon č. 224/2006 Z. z. o občianskych preukazoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 647/2007 Z. z. o cestovných dokladoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
13
Zúčastnenou osobou je iná osoba, ktorá na základe zákona má právo zúčastniť sa konania alebo jej časti.
19. Názov obce
Obec a jej časť má svoj názov. Názov obce a jej časti sa uvádza v štátnom jazyku. Označenie obce v inom jazyku upravuje zákon č. 184/1999 Z. z. Názov obce určuje alebo mení vláda SR nariadením; názov obce možno zmeniť iba so súhlasom obce. Obec, ktorá vznikne zlúčením obcí, má spravidla názov jednej zo zlučovaných obcí. Ak zlučované obce neustanovia v dohode o zlúčení obcí názov novej obce, lebo sa na ňom nedohodli, navrhne ho Ministerstvo vnútra SR. Výnimočne možno určiť aj zložený názov obce. Obec, ktorá vznikne rozdelením obce, má spravidla názov, ktorý mala ako časť obce. Ak nová obec nevznikla z bývalej časti obce, určí sa jej názov podľa názvu miestnej časti, podľa pomenovania významného prírodného útvaru, javu alebo historickej udalosti súvisiacej s územím obce alebo nežijúcej významnej osobnosti. Neprípustný je názov obce a názov časti obce, ktorý je dlhý, duplicitný, urážajúci mravnosť, náboženské alebo národnostné cítenie alebo je nepriliehavý vzhľadom na historický vývin územia18.
O zmene názvu obce môže obecné zastupiteľstvo vyhlásiť miestne referendum. Výsledky miestneho referenda sú platné, ak sa na ňom zúčastnila aspoň polovica oprávnených voličov a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou platných hlasov účastníkov miestneho referenda19. Ak sa v miestnom referende vysloví súhlas so zmenou názvu obce, vláda SR môže rozhodnúť o takejto zmene názvu obce.
20. Označenie obce v jazyku národnostnej menšiny
Označenie obce v jazyku národnostnej menšiny sa používa na miestach a spôsobom vymedzeným zákonom č. 184/1999 Z. z. V zmysle § 2 ods. 2 tohto zákona, zoznam obcí, ako aj zoznam označení obcí v jazykoch národnostných menšín, ustanovuje nariadenie vlády SR č. 221/1999 Z. z., ktorým sa vydáva zoznam obcí, v ktorých občania SR patriaci k národnostnej menšine tvoria najmenej 20 % obyvateľstva v znení nariadenia vlády SR č. 534/2011 Z. z. z 19. decembra 2011. Na miestach vymedzených zákonom sa používajú označenia obcí v jazyku národnostnej menšiny v podobe uvedenej v tomto nariadení.
V súlade s § 4a zákona č. 184/1999 Z. z. týkajúceho sa miestneho referenda o zmene označenia obce môže obec formou hlasovania svojich obyvateľov rozhodnúť o zmene označenia obce v jazyku národnostnej menšiny uvedenej v nariadení č. 221/1999 Z. z.20
21. Dopravné značky s označením v jazyku národnostnej menšiny
Dopravná značka s označením v jazyku národnostnej menšiny je dopravná značka označujúca začiatok obce a koniec obce v jazyku národnostnej menšiny21. Podrobnosti o dopravných značkách označujúcich začiatok obce a koniec obce v jazyku národnostnej menšiny upravuje čl. 6 Informatívne smerové značky bod 45 k značkám č. IS 37a a č. IS 37b vyhlášky Ministerstva vnútra SR č. 9/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vzory týchto značiek sú uvedené v prílohe č. 1 k tejto vyhláške, I. diel, časť I. Zvislé dopravné značky.
18 § 1a zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.
19 § 11a zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.
20 Podľa § 4a ods. 2 zákona č. 184/1999 Z. z. sa na miestne referendum o zmene označenia obce vzťahuje zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.
21 §4 ods. 2 zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín.
14
22. Štandardizované geografické názvy
V zmysle § 4 ods. 5 zákona č. 184/1999 Z. z. sa v odborných publikáciách, v tlači a v iných prostriedkoch masovej komunikácie a v úradnej činnosti orgánov verejnej správy, ak sa v nich používa jazyk národnostnej menšiny, sa popri štandardizovaných geografických názvoch môžu uvádzať aj označenia geografických objektov, ktoré sú vžité a zaužívané v jazyku národnostnej menšiny, aj v jazyku národnostnej menšiny.
Podľa § 2 ods. 17 zákona č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o geodézii a kartografii“) je štandardizácia geografického názvoslovia súbor opatrení zabezpečujúci jednotnosť geografických názvov a záväznosť ich používania. O štandardizácii názvov nesídelných geografických objektov a špecifických sídelných objektov z územia SR, ktoré sú obsahom základnej bázy údajov pre geografický informačný systém, vžitých podobách slovenských názvov sídelných a nesídelných geografických objektov a špecifických sídelných objektov z územia mimo SR a názvov mimozemských objektov, ako aj o spôsobe prepisu názvov geografických objektov a špecifických sídelných objektov z územia mimo SR z krajín používajúcich inú než latinkovú abecedu a iný než latinkový systém písma do latinky rozhoduje Úrad geodézie, kartografie a katastra SR podľa pravidiel slovenského pravopisu so súhlasom Ministerstva kultúry SR22.
Štandardizované geografické názvy sú záväzné pre vydavateľov kartografických diel, odborných publikácií, na používanie v tlači a iných prostriedkoch masovej komunikácie a v úradnej činnosti orgánov verejnej správy; rovnako to platí pre vydavateľov kartografických diel a odborných publikácií vydávaných v cudzom jazyku a na používanie v tlači a iných prostriedkoch masovej komunikácie šírených v cudzom jazyku. Používanie označení geografických objektov v jazykoch národnostných menšín upravuje osobitný zákon, ktorým je zákon č. 184/1999 Z. z.23
23. Označenia geografických objektov v jazyku národnostnej menšiny
V súlade s vyššie citovaným odsekom § 4 ods. 5 zákona č. 184/1999 Z. z. sú označenia geografických objektov (nesídelných geografických objektov a špecifických sídelných objektov z územia SR, sídelných a nesídelných geografických objek

Zoznam aktualít: